Naša škola je členom aliancie od februára 2008

prof.Milan Lapin - Klimatická zmena

RNDr.Pavel Šťastný, CSc.(SHMÚ)Klimatické zmeny vo svete

Spektrum vedy 2011 - Späť k prípadu - Klimatické zmeny

Myjavskí gymnazisti na exkurzii v Poľsku (Wieliczka-Krakow-Osvienczim)

     V dňoch 2.a 3.mája 2007 sa študenti septimy a druhého ročníka myjavského gymnázia zúčastnili exkurzie po vybraných kultúrne a historicky významných miestach Malopoľského vojvodstva v južnom Poľsku....

V dopoludňajších hodinách prvého dňa exkurzie sme absolvovali prehliadku soľnej bane vo Wieliczke. Naša prehliadka bane trvala približne tri hodiny a začala prekonaním 380-tich schodov, až kým sme nezostúpili na prvé poschodie v hĺbke 64 metrov pod zemou. V bani je 9 poschodí, siahajú do hĺbky 327 metrov a teplota v bani sa pohybuje vraj celoročne  okolo 14 °C. Naša trasa v podobe podzemných chodníkov mala niečo cez 2,5 km. Počas prehliadky sme videli asi všetko, čo Wieliczka turistom ponúka. Podzemné jazierka so slanou vodou, ťažobné komory, banské stroje a zariadenia, stáročné drevené konštrukcie výborne zakonzervované podzemnou klímou v bani. Videli sme podzemné kaplnky so sochami a reliéfmi zo soli. Ich autormi sú baníci, ktorí postáročia ťažko pracovali pod zemou. Sú tu sochy napr. pápeža Jána Pavla II. v kaplnke sv. Kingi, Mikuláša Koperníka, J.W.Goetheho, kráľa Kazimíra Veľkého, ktorý v roku 1368 uzákonil prvý banícky kódex na svete, so všetkými právami a povinnosťami. Najstaršou z kaplniek na turistickej trase je kaplnka sv. Antona. Vytesal ju do soli neznámy baník v roku 1698. V komore Janowice je veľké soľné súsošie, ktorého zhotovenie inšpirovala povesť o vzniku bane. Podľa nej, keď sa sv. Kinga, dcéra uhorského kráľa Bela IV., dozvedela o nedostatku soli v Poľsku, hodila do šachty v Marmaroši snubný prsteň. Uhorskí baníci, ktorých priviedla do Krakova, ho našli v prvom soľnom zváne vyťaženom vo Wieliczke. Jej zasvätili najväčšiu kaplnku, do ktorej sa zmestí 500 ľudí a nachádza sa v hĺbke 101 metrov pod zemou. Je plná soľných sôch a reliéfov. Najpozoruhodnejší je reliéf Posledná večera, ktorý vytesal podľa diela Leonarda da Vinciho Antoni Wyrodek.
V jednej z podzemných komôr je kino pre 80 ľudí, okrem sanatórií pre alergikov či astmatikov, tu nájdeme reštauráciu s výbornou kuchyňou, múzeum, miestnosť na bankety, plesy, zábavy, ale i na športové aktivity. Po dlhšej a fyzicky náročnej prehliadke bane  študentov potešila cesta na povrch priestorovo neveľkým, no pomerne rýchlym výťahom.

Po prehliadke soľnej bane naša cesta pokračovala do bývalého kráľovského mesta Krakow. Prechádzkou popri rieke Visla sme sa dostali až k hradnému návršiu Wawel, ktoré je kultúrnym a národným symbolom Poľska, ale hlavne Krakova. V rámci hradného areálu sme mali možnosť vidieť okrem iného Katedrálu Sv.Stanislava a Václava, kde sú uložené relikvie poľského patróna a mučeníka Sv.Stanislava, ktorého údajne zabil poľský kráľ Boleslav II.priamo pri bohoslužbe v roku 1079 v jednom z krakovských kostolov. Okrem kaplnky Zigmunda a veľkého zvona kráľa Zigmunda, ktorý má výšku skoro 2 metre a priemer 2,5 metra, odliateho z diel ukoristených vo vojne s Pruskom, sú v katedrále tiež nádherné náhrobné kamene hrobiek poľských kráľov, ale i hrobka spisovateľa A. Mickiewicza. Študenti si mohli individuálne prezrieť kráľovské či štátne apartmány, dračiu noru v spodnej časti hradného brala opradenú mnohými legendami.

           

       Z Wawelu viedli naše kroky cez čarovnú ulicu Grodzka, pozdĺž ktorej sme zazreli kostol Sv.Petra a Pavla so súsoším apoštolov, zacítili úžasné vône z priľahlých reštaurácií, či započúvali sa do hudby mladých poľských talentov. Na konci ulice sme sa dostali k ďalšej pozoruhodnosti Krakova, na námestie Rynek Glowny, ktoré je v merítku všetkých stredovekých európskych miest najrozsiahlejšie a v rámci celej Európy sa zaraďuje medzi tri najväčšie. Rynek Glówny nezmenil svoj vzhľad už od roku 1257.

      Na námestí je mnoho zaujímavostí, z ktorých je azda najtypickejšia tržnica Sukiennice, postavená v renesančnom štýle a zdobí ju atika majstra Gucciho. Považuje sa za jedno z najstarších nákupných stredísk na svete. Už v 13. storočí tu boli mnohé obchodíky. Dnes obchodovanie s textilom a látkami nahradili prevažne stánky s poľskými suvenírmi. Popri Sukiennice sa nachádza poľská šikmá veža, Ratusz. Je vysoká 70 m a odchýlenie 55 cm spôsobili nezvyčajne silná víchrica v roku 1703. Veža prežila niekoľko požiarov, popukanie múrov a niekoľkonásobné projekty na jej zlikvidovanie, ktoré sa dodnes neuskutočnili. Ďalej okrem malého kostolíka Sv.Vojtecha a sochy velikána poľskej kultúry Adama Mickiewicza, zaujali našich študentov dve veže Mariánskeho kostola. Vyššia gotická veža siaha do výšky 81 metrov a pozlátenú „kráľovskú“ korunu s ôsmymi špicmi dostala až roku 1478. Každú hodinu sa z tejto veže ozýva slávny krakovský „hejnal“. Hrá začiatok poľskej hymny až po moment, v ktorom podľa legendy, Turci pri nájazde na Krakov roku 1421 zostrelili vtedajšieho trubača. V súčasnosti sa repertoár hejnala rozšíril o obľúbenú pieseň Jána Pavla II., ktorá bude každý rok znieť v deň jeho úmrtia a pohrebu.  Druhá, renesančná, veža má 69 m a dodnes slúži ako zvonica. Nachádza sa v nej päť zvonov, dva z nich sú zo 14. storočia.  Zvláštnosťou Mariánskeho kostola je jedno z najväčších stredovekých súsoší z 15. storočia. Tvorí ho dvanásť pozlátených a polychrómovaných  postáv z lipového dreva starého päťsto rokov. Sochy sú veľmi precízne a realisticky vyrezané – zachytené je všetko, vystúpené žily, napnuté svaly, prirodzené zhyby šiat.

     Po prehliadke námestia sa zavŕšil prvý deň exkurzie a presunuli sme sa na ubytovanie v mládežnickom hosteli blízko centra.

  Druhý deň exkurzie – 3.máj 2007, mimochodom štátny sviatok v Poľsku – Deň ústavy, bol cieľ našej exkurzie len jeden. Prehliadka koncentračného tábora v Osvienčime. Úzkosť, strach, bolesť, utrpenie, bezmocnosť. Toto miesto aj dnes okupujú tieto pocity kvôli jeho krutej minulosti tak, ako v štyridsiatych rokoch minulého storočia, kedy tu bolo nemilosrdne vyvraždených jeden a pól milióna väzňov. Pred veľkou bránou smrti s cynickým nápisom ,,Arbeit macht frei“ čo v preklade znamená ,,Práca oslobodzuje“ sa nás „ujal“ poľský sprievodca, ktorého výklad vynikajúco do slovenčiny prekladala naša študentka Magda Michaličková. Spomínaná brána je vstupom do veľkého areálu s dvadsiatimi ôsmimi blokmi. Areál bol nepretržite sledovaný SS-ákmi a ohradený štyri metre vysokým ostnatým plotom pod napätím, čo útek z tohto zariadenia takmer úplne znemožňovalo. No našli sa i taký šťastlivci, ktorým sa to podarilo a dnes sa vracajú na toto miesto, aby si uctili pamiatku svojich príbuzných a priateľov, ktorý tu boli nemilosrdne vyvraždení. Zabíjali rôznymi spôsobmi napríklad obesením, vyhladovaním, vedeckými pokusmi, ktoré realizoval doktor Mengel, tvrdými podmienkami, hromadným strieľaním alebo masovo, jedovatým plynom cyklónom B, ktorého len v Osvienčime v rokoch 1942-1943 spotrebovali dvadsať tisíc kilogramov a to na usmrtenie tisícpäťsto osôb bolo treba päť až sedem kilogramov granúl. Prechádzame i popri bloku jedenásť zvanom blok smrti. Je izolovaný od zbytku tábora. V jeho podzemí sa nachádza táborová väznica a hladomorňa. Medzi desiatym a jedenástym blokom je stena, kde príslušníci SS hromadne vystrieľali niekoľko tisíc väzňov. Mŕtvoly potom spaľovali v krematóriu, ktoré je mimo areálu. Sú v ňom plynové komory, v ktorých zabíjali už spomínaným cyklónom B a mŕtve telá následne spaľovali. Dnes s veľkou hrôzou a pocitom úzkosti sledujeme toto deprimujúce prostredie, vlasy desaťročia mŕtvych zajatcov, ich hrebene, šatstvo, topánky, okuliare, zubné kefky, kufre a fotografie, ktoré sú umiestnené v jednotlivých blokoch.

  Navštívili sme niektoré bloky, krematórium, bývalú plynovú komoru, celu Sv.Maksymiliana Maria Kolbeho, ale tiež pavilón venovaný pamiatke slovenských židov, i smutnej časti našej histórie.

      Po prehliadke  Auschwitz I. Oswiecim sme sa spolu s našim poľským sprievodcom autobusom presunuli do tábora Auschwitz II. Birkenau. Tu sme si vypočuli na výhliadkovej veži komentár v českom jazyku a následne prezreli najzachovalejšie časti koncentračného tábora – obytné priestory, toalety, pamätník venovaný obetiam rôznych národností, či vierovyznaní. Toto miesto je veľkou výstrahou pre všetkých nás a tichým mementom na všetkých tých, ktorí padli pod vládou fanatika.

     Po skončení prehliadky koncentračného tábora sme pokračovali v ceste na Slovensko.                                                             

      Na záver by som rád poďakoval triednej profesorke septimy RNDr. Mariane Lukáčovej za zorganizovanie exkurzie a jej bezproblémový priebeh, našej študentke Magde Michaličkovej za vynikajúci preklad z poľského jazyka do slovenčiny, ale i všetkým zúčastneným študentom za ich príkladné správanie počas celej exkurzie, počas prehliadky bane, mesta či koncentračného tábora, čím jasne ukázali, že i dnešná mladá generácia nachádza v historických udalostiach minulého storočia isté ponaučenie, a dokáže prejaviť úctu k obetiam týchto tragických okamihov ľudskej existencie.

19.11.2008 20:33:38
vydareny
Stránka prezentuje školu v rámci Klimatickej aliancie, aktivity environmentálnej výchovy a vzdelávania
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one